Tuchelova cesta alebo Ako nadviazať na modlu

Dva majstrovské tituly, jeden národný pohár, dve víťazstvá v Superpohári a finále Ligy majstrov. S takou bilanciou sa s Borussiou Dortmund lúčil Jürgen Klopp. Charizmatický kouč podľa mnohých s BVB dosahoval stropu, jeho nástupca Thomas Tuchel však ihneď vo svojej prvej sezóne naznačil, že by to tak úplne nemuselo byť…

Jürgen Klopp z klubu, ktorý sa v posledných rokoch pred jeho nástupom stretával s finančnými ťažkosťami a v lige sa najčastejšie umiestňoval na chvoste prvej desiatky, vybudoval rešpektovaného účastníka európskych pohárov, ktorý svojím nasadením a zábavným futbalom uchvátil Európu a k nevôli Bayernu dvakrát aj nemecký titul.

Keď sa teda v apríli minulého roka o jeho odchode celý futbalový svet dozvedel, bolo to podivné. Áno, dalo sa to čakať.BVB zažívalo najhoršie sezónu za dlhé roky. Klub zdecimovaný zraneniami sa prejavoval predovšetkým mizernú koncovkou a tragickými kiksy v obrane.

To všetko viedlo k tomu, že po jesennej časti boli žltočierna na predposlednom mieste bundesligovej tabuľky. Už vtedy, pred Vianocami 2013, sa prvýkrát začalo hovoriť o tom, že by Kloppova siedma sezóna na lavičke klubu z Vestfálska mohla byť jeho posledná. Ale rovnako tá správa fanúšikov šokovala.

Vážne Klopp odíde? A kto namiesto neho? Hoci sa to prirovnanie môže zdať prehnané, futbalovú verejnosť zasiahli podobné pocity ako po odchode Alexa Fergusona z United. Iste, Ferguson bol v anglickom klube oveľa dlhšie.Ale predstava Dortmunde bez toho energického, nesmierne charizmatického muža, ktorý dokáže svojich chlapcov zblázniť pre futbal tak ako oni svojou hrou divákov po celom svete, bola skrátka bizarné.

O štyri dni neskôr klub oficiálne potvrdil meno Kloppova nástupcu. Stal sa ním Thomas Tuchel, tou dobou štyridsaťročný kouč, ktorý mal za sebou päťročné pôsobenie v Mainzi. To meno vyvolávalo otázky. Iste, Tuchelovo angažmán v meste karnevalov bolo považované za úspešné, avšak – je vhodným koučom pre veľkoklub typu Dortmunde niekto, ktorého bundesligovým maximom je piate miesto? Dokáže si mladý kouč, ktorý zďaleka nedisponuje Kloppovým šoumenstvom a prirodzenú nespútanosťou, získať fanúšikov na svoju stranu?A neroztřepí sa mu pred zaplnenú Gelbe Wand kolená?

Práve zranené koleno ho pripravilo ako dvadsaťpäťročného o možnosť dotiahnuť to ďalej než do tretej nemeckej ligy, ktorú hrával v Ulme. Presne tu sa ale stretol s Ralfem Rangnick. Enfant terrible nemeckého futbalu bol tým, kto Tuchel priviedol na myšlienku stať sa futbalovým trénerom. Ako píše novinár Raphael Honigstein pre The Guardian, jeho vízie v tej dobe nepríliš používaného zónového bránenie Tuchel fascinovala.

Robiť si veci po svojom, prichádzať s novými nápadmi a ignorovať okrídlená porekadlá – túto víziu si rodák z Bavorska uchoval aj do vlastnej trénerskej praxe.Keď v lete 2009 povýšil z pozície trénera miestnej juniorky na trénera mainzského A tímu, prichádzal k nováčikovi bundesligy, ktorého hlavným cieľom bolo uchovať prvoligovú príslušnosť aj pre ďalšiu sezónu. “Tím, ktorý chce vyhrávať, musí hrať jasným a zrozumiteľným štýlom, hráči na seba musí byť nadviazaniu, len tak sa dá proti silnejším tímom uspieť,” počúval neustále.

Tuchel si to nemyslel.Naopak, menil hráča, taktiku i rozostavenie v závislosti na potrebách toho konkrétneho zápasu – hrať variabilne a byť pre súpera nepredvídateľný považoval za jediný spôsob, ako by sa Mainz mohla v najvyššej nemeckej súťaži udržať.

A ona nielen že sa udržala; Tuchel počas piatich rokov dvakrát doviedol bundesligovej zelenáča do Európskej ligy a vo svojej druhej sezóne na lavičke Die Nüllfünfer skončil na príznačnom piatom mieste, sa solídnym jedenáctibodovým náskokom na šiesty Norimberg. V lete 2014, rok pred vypršaním kontraktu, sa však Tuchel rozhodol v Mainzi skončiť.Vedenie klubu dalo najavo, že zmluvu dodrží, takže hoci sa o úspešného kouča zaujímal napríklad Stuttgart, všetko nasvedčovalo tomu, že ho čaká ročná pauza.

Tú však Tuchel rozhodne nestrávil lelkováním na záhrade. Naopak, tu môžeme nájsť prvý styčný bod Tuchel s iným európskym koučom – Pepem Guardiolom. Teraz už bývalý kouč Bayernu si doprial oddych od futbalu v spoločnosti Garriho Kasparova, s ktorým diskutoval o motivácii a možnostiach víťaziť.Tuchelovými pomocníkmi boli prednášky matematikov a vedcov zaoberajúcich sa športom – snažil sa prísť na kĺb dôležitosti matematiky a štatistík vo futbale.

Dospel k tomu, že skôr ako dril a neustále opakovanie pomôže hráčom k lepším výkonom sebavedomie a osvojenie si vlastné techniky, ktorú potom môžu intuitívne rozvíjať. A niečo také sa chystal aplikovať aj v Borussiu Dortmund.

Aj napriek hrôzostrašný jeseň a zostupovej vyhliadky sa Kloppově družine napokon podarilo vyškriabať na pozíciu zaručujúcu účasť v pohárovej Európe. Tuchel aj jeho zverencom však bolo jasné, že pre klub formátu BVB je siedme miesto a Európska liga málo – tento klub musí víťaziť.

A tak sa aj stalo.Počas impozantného jesene nazbierali Tuchel zverenci tridsaťosem bodov a nastrieľali dohromady štyridsať sedem gólov – o drvivú väčšinu z nich sa pritom postarala štvorica Henrik Mchitarjan, Shinji Kagawa, Marco Reus a Pierre-Emerick Aubameyang.

Práve ľahkosť, elegancia a úžasná produktivita ofenzívnej vozov boli dôvody, prečo bol vlaňajší Dortmund aj pre nezaujatého diváka tak príťažlivý, a prečo jeho zápasy vyslovene lákali k víkendovému sledovanie Bundesligy – o to viac v kontraste sa síce nanajvýš účelným, avšak nie príliš sympatickým futbalom Bayernu. Tuchel sa pritom len držal toho, k čomu dospel počas svojich študijných prázdnin.A nebál sa pritom zmeniť tvár hry tímu, ktorému dlhé roky velil Jürgen Klopp.

Pod okuliarnatým šoumen sa BVB vyznačovala predovšetkým nesmiernym nasadením – hráči za zápas nabehali veľké množstvo kilometrov, aktívne napadli súperovu rozohrávku a ťažili z množstva brejkových situácií. Tuchel hru Borussie výrazne upokojil a začal vsádzať na držanie lopty. Hráči toho zrazu oveľa menej nabehali a ďaleko viac sa pritom sústredili na kombináciu – aj tu je vidieť zreteľná inšpirácia Guardiolom.

Na rozdiel od jeho Bayernu si však Dortmund počínal ďaleko priamočiarejšie a efektívnejšie v šestnásť, čo umožňovala práve prirodzená súhra vyššie zmienené štvorica. Tie dopĺňali dvaja kľúčoví hráči zo stredu poľa.Rolu defenzivnějšího zo záložníkov na Doppelsechs plnil objav sezóny Julian Weigl. Ešte vlani hráč druholigového Mníchova 1860 si čoby nižšie operujúci tvorca hry počínal znamenite a jeho sebavedomá, rýchla a nealibistická rozohrávka bola pri zrode mnohých akcií, na ktorých konci dvíhalo osemdesiat tisíc fanúšikov ruky. Tým druhým bol Ilkay Gündogan – ani tento rok sa nemeckému smoliarovi nevyhla zranenia, a jedno z nich ho nakoniec pripravilo aj o majstrovstvá Európy, ale ak bol zrovna fit, jeho obdivuhodný prehľad a schopnosť založiť ofenzívnu akciu nečakanú a inteligentné kolmicou brala dych.

Najväčší príbeh však pod Tuchelovým vedením napísal Henrik Mchitarjan.Arménsky ofenzívny záložník (a až do minulého týždňa najdrahšie posila v histórii klubu) po príchode zo Šachťoru Doneck nepredvádzal výkony, ktoré od neho fanúšikovia v Signal Iduna Parku čakali, a jeho biedna predstavení v predvlaňajšej sezóne bola jedným zo symbolov zmaru BVB. Po príchode nového trénera sa však karta obrátila. Hoci ide výbavou skôr o klasickú desiatku, Tuchel našiel “Mickimu” miesto na pravej strane ofenzívnej trojice operujúci pod Aubameyangem. A výsledkom bolo 23 gólov a 32 gólových nahrávok v 52 zápasoch.

Práve na príklade Mchitarjana sa ukazuje ďalšia stránka Tuchelovy filozofia – práca s hráčmi a viera v ich schopnosti.Kouč sa snaží z hráčov dostať to najlepšie a objaviť v nich schopnosti, ktoré v nich podľa neho prirodzene driemu.

“Na jar sa so mnou stretol a presviedčal ma, nech zostanem, že zo mňa urobí hráčov špičkovej úrovne. Moc som tomu predsa len neveril, po tej hroznej sezóne, ktorú sme za sebou mali. ale on to dokázal. so všetkými hráčmi hovorí a dokáže s nimi viesť tie správne hovory. Dáva nám veľa rád a zároveň nám dodáva sebavedomie, ktoré potrebujeme.Preto sa nám všetkým potom na ihrisku darí. “ – Táto Mchitarjanova slová z rozhovoru pre Deutsche Welle dokazujú, ako zásadnú úlohu Tuchelův nástup do funkcie pre záložníkův futbalový rozkvet hral. Údajne vraj dokonca svoje zotrvanie v Dortmunde, ku ktorému nakoniec nedošlo (prestúpil do Manchester United), podmieňoval existenciou výstupné klauzuly v kontrakte pre prípad, že by Thomas Tuchel z BVB odišiel.

Ďalším hráčom, ktorý pod Tuchel znovu naštartoval ľahko uvädajúce kariéru, je Marcel Schmelzer. Ten sa po nepodarené predvlaňajšej sezóne stal znovu dôležitým pilierom zadných radov Dortmunde. Teraz mu prichádza do klubu konkurencia v podobe na Eure zazářivšího Raphaela Guerreiro.A keď sa presunieme na opačný kraj defenzívne štvorica, nájdeme ďalšie podobnosť s katalánskym stratégom – schopnosť objaviť a rozvíjať u hráčov skryté vlohy pre iné ako ich pôvodné posty.

Kým Guardiola vlani prekvapil zaradením Joshuu Kimmicha do stredu obrany, aby následne práve proti BVB podal mladý dnes už univerzál perfektný výkon (a v reprezentačnom drese sa potom vo Francúzsku objavil pôvodom strednej záložník dokonca na pravom beků), Tuchel na pravý kraj obrany zaradil stopéra Matthiasa Ginter.U vysokého stopéra rozpoznal jeho rýchlosť a schopnosť podporiť útok, čo sa ukázalo ako trefa do čierneho – Ginter na kraji obrany na jeseň vyvádzal, skvele podporoval dortmundskom ofenzívu a posielal jeden nebezpečný center do vápna za druhým, čo viedlo k trom gólom a desiatich asistenciám.

Hoci sa hra Tuchelovy Borussie od tej, ktorú trénoval Klopp, v mnohom líšia, niečo majú obaja tréneri predsa len spoločné. A nie je to len priamočiarosť v ofenzívnych pasážach hry či okamžitý štart na loptu po jeho strate – možno trochu prekvapivo je to tiež zmysel pre humor. To, že aj na prvý pohľad seriózne a nie tak charizmatický Tuchel vie zažartovať, ukázal v októbri, kedy Liverpool oznámil menovanie Jürgen Klopp do funkcie. “Som veľmi rád, že sa Klopp konečne rozhodol.Konečne už viem, kde budem trénovať nabudúce, “ usmieval sa bývalý kouč Mainzu.

Ale kam vlastne ponáhľať. Akokoľvek nie je pochýb o tom, že sa o Tuchel raz budú zaujímať anglickej či španielskej kluby, teraz je v Dortmunde na štarte svojej druhej sezóny. Tá prvá bola – aj napriek neúspechu vo finále pohára a vypadnutie z Európskej ligy práve s Liverpoolom – mimoriadne úspešná.Krásna hra, hŕbu gólov a historicky najvyšší počet bodov, ktorého kedy žltočierna v Bundeslige dosiahli (na Guardiolův takmer perfektné Bayern to však nestačilo) ukázali, že sa s tímom zo Severného Porýnia po ročnom ústupe zo slávy zase musí počítať.

Návrat Götzeho a príchod mnohých talentov v čele s Dembélé a Morom navyše ukazuje, že v BVB to s útokom na najvyššie priečky myslí vážne. A fanúšikovia tiež. Aj tí vie, že tento tím má papierovo minimálne na štvrťfinále Ligy majstrov. A každoročné výzva v podobe zosadenie mníchovského kolosu z trónu pre bundesligovej kráľa je tento rok po príchode Carla Ancelottiho, ktorý získava vavríny skôr v európskych pohároch, ešte o niečo väčší. A Thomas Tuchel sa téhle výzvy rozhodne nezľakne.